Takto podvečer prechádza sama žena tichým...

Takto podvečer prechádza sama žena tichým parkom, keď vidí, ako oproti nej kráča rezkým krokom chlap v monterkách a s roztiahnutými rukami. Vraví si v duchu:
- Utiecť už nestihnem, aj tak ma chce znásilniť, tak nech mi aspoň nezamaže tie nové šaty, čo mám na sebe, dám si ich radšej dole.
Chap je bližšie a ženskú napadne:
- Bože, veď aj podprsenka je nová, nohavičky tiež, dám si ich dole, nech ich nezašpiní!
Chap v monterkách je už pri nahej žene a zreve:
- Uhni, šľapka, nesiem sklo!